Sny a plány do budúcnosti...


Som človek, ktorý má veľké sny a plány do budúcnosti. Mnoho známych, kamarátky, či spolužiačky sú vydaté, zasnúbené alebo tehotné. Viem, som už vo veku kedy to je normálne, ale ja sa na "to" ešte necítim. Túžba byť manželkou a neskôr matkou sa ku mne nedostavila. Momentálne si neviem predstaviť prevziať takúto veľkú zodpovednosť. Je pravda, že na to ani nemám partnera, ale zatiaľ mi to nechýba. Samozrejme týmto nikoho neodsudzujem, veď každý si žije a koná podľa svojich možností a predstáv. 

Neviem, či som jediná žena, ktorá si ani ako malé dievčatko nikdy nepredstavovalo samu seba vo svadobných šatách alebo ako by mal vyzerať môj vysnívaný princ. Nesnívala som o takýchto veciach. Síce stará mama mi raz povedala, že keď som bola to malé dievčatko, tak si ku mne nemohol nikto prisadnúť, pretože vraj pri mne sedí princ (hahahah). Že ja sa na to nepamätám...

Pravdupovediac som netúžila a ani netúžim po (volám to) klasickom živote. T. j. mať dobre platenú prácu (jasné, že to chcem, ale čítaj ďalej a pochopíš ako to myslím), v ktorej mi šéf nariadi, čo mám robiť, kde mám presne stanovený pracovný čas, ďalej sa vydať a neskôr mať deti. Najmä z  pracovného hľadiska má táto predstava tak trochu ubíja. Jednoducho som karieristka! Som rada, ak ma nikto nediriguje, som pánom svojho času, sama si spravím plány, čo, kedy a ako vyriešim. Viem, že chcem pracovať v kreatívnej oblasti (móda, handmade). V ničom inom sa nevidím a neviem si predstaviť robiť niečo iné. Takže momentálne pekne bojujem sama so sebou a premýšľam nad tým, s čím začať podnikať alebo kde sa zamestnať. Ale chcela by som ostať pri blogavní, pretože ma to nesmierne baví, ale nie je to také jednoduché ako sa zdá, no na druhej strane ani nemožné! A viem aj to, že chcem žiť v Prahe, tak uvidíme, ako to všetko dopadne...

Avšak vrátim sa späť ku "klasickému životu"... Je vporiadku, že každý z nás má iné plány, sny a predstavy o živote. Problém je v tom, že väčšina ľudí (mamy, babky, ujovia, tety, susedia a iní) očakávajú tú spomínanú "klasiku" - skončiť školu, vydať sa a mať deti. Aj u mňa doma to takto je a neustále ma bombardujú otázkami: "Kedy sa vydáš? Kedy budem babka?", ktoré ma vyčerpávajú. Akoby to bolo pravidlo, že sa po škole musím vydať a mať deti. U nás v rodine nikto nebol karierista, možno otec (ten jediný nemá takéto otázky na mňa), takže to je aj celkom pochopiteľné. Ale aj tak...len málo ľudí chápe, že nemám takéto úmysly so životom (aspoň zatiaľ) a chcem niečo iné...

Ste na tom rovnako? Tiež vám tieto otázky "lezú pekne na nervy"? Ak áno, tak ma určite viete pochopiť, tak ako aj ja vás, a to aj v prípade, ak nie ste karieristky, no do svadby a materstva sa nehrniete.


p. s.: Aby som nezabudla, všetkým, ktorí už sú v manželskom zväzku, majú dieťa alebo sa chystajú prevziať túto zodpovednosť, prajem veľa šťastia, lásky a najmä zdravia! 

p . s. s: K outfitu pribudol nový doplnok - úsmev. A to aj napriek tomu, že sme mali zle podmienky na fotenie, nakoľko padal sneh s dažďom a fúkal silný vietor, čo je vidieť na mojich vlasoch





Photos by Beáta F.


#OOTD: hoodie - Vintage  •  jacket - SheIn  •  pants - H&M  •  boots - Deichmann (Star Collection)  •  belt - Takko  •  backpack - Terranova

7 komentárov:

  1. Akurát som toto včera rozoberala s jednou blogerkou - Bibkou Navrátil. Aké očakávania od nás majú druhí a aké zbytočné konflitky z toho potom plynú. Túžbu byť manželkou som mala už dávno (aj svadba bola), ale túžba po deťoch sa zatiaľ neobjavila... Moja mamina to nejak nerieši, ja som sa tiež narodila keď už mala vyšší vek a ostala som jedináčik. Skôr to zvyknú riešiť kamošky, ktoré už majú deti a hlavne jedna teta, ktorá ma neustále bombarduje otázkou, či už som tehotná a načo som sa teda vydávala, keď nechcem mať deti. Ja to však stále vnímam tak, že keď príde ten správny čas, tak to príde a ak nepríde, tak nepríde. Držím prsty, nech sa ti vydaria plány! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak! Materstvo určite netreba siliť. Podľa mňa to musia obaja partneri cítiť, že sa chcú stať rodičmi a mali by byť psychicky a aj finančne pripravení. A k tej nepríjemnej tete...také reči musíš brať jedným uchom dnu a druhým von.

      Ďakujem veľmi pekne, napodobne želám, aby sa ti splnili všetky sny a túžby ;) ❤.

      Odstrániť
  2. Ach ja som presne to, čo si opísala, že ty ani náhodou nie si.:D Kedysi som tiež snívala vo veľkom, chcela som žiť v New Yorku a pracovať s módou a byť niekym. O 2 roky na to, som ale zmenila New York na Prahu potom o 2 kariéru módnej manažérky Channel na kariéru ešte neviem akú (:D) a byť niekym mi už netreba. Hlavne chcem byť sama sebou, mať sa rada a asi si svoje súkromie ako tak chrániť, pretože keď sledujem niektorých slávnych ľudí, tak to majú práve so svojou privacy veľmi ťažké. Neviem teda či je to uskromnenie, olenivenie alebo len priorita v živote, no teraz si len prajem aby som ľúbila a bola ľúbená. Deti sú zatiaľ takou vecou, čo plánujem raz, no zatiaľ k ním nemám nejaký blízky vzťah, no o láske som snívala odjakživa a to sa každým rokom len znásobuje. No ale dosť o mne. Chcela som ti len povedať, že je veľa rôznych ľudí na svete a vôbec sa nemusíš ospravedlňovať zato, aká nie si. Keď raz nie si budúca žienka domáca a si v stále mladá a nemáš deti, ako ľudia okolo teba, tak to je úplne jedno. Práveže mám pocit, že hranica sa veľmi posúva a keď mi pred 3 rokmi niekto povedal, že tak v 30 chce mať dieťa, tak som sa vydesila, že je to hrozne neskoro... taký ideálny vek bol pre mňa okolo 24-25 rokov. Teraz však keď scrollujem rôzne blogy a píšu tam mladé dievčatá, ktoré možno tých 24 rokov majú, no vyzerajú tak mladúčko a že vlastne ešte za sebou nič v živote nemajú a už sa idú vydávať a bývajú v dome so svojim snúbencom, tak mi to príde zase veľmi skoro. Na nič ale nie je správny návod a riešenie, myslím že každý by mal konať, tak ako to cíti. A keď to ty tak necítiš, na tom nie je nič zle. Ja osobne obdivujem všetkých ľudí, ktorých poháňa práca, ktorý majú od života väčšie očakávania ako len nájsť si prácu na celý život a založiť si rodinu, chcela by som byť aj ja taká...ale nejde to prirodzene. Takže len tak ďalej! A inak...si podľa mňa veľmi šikovná, baví ma sledovať tvoj hravý štýl, máš krásne fotky a veľmi by som ti priala kariéru s blogom, pretože na tebe fakt vidno, že ťa to baví. Ja nás radím alebo teda nazývam "malými" blogerkami a spomedzi tých všetkých malých blogeriek si práve ty tá, ktorú to stále drží, nevzdáva sa a verí, že to raz dotiahne ďaleko, preto mi príde ako veľmi dobrý nápad, aby si šla do Prahy, pretože Praha je podľa mňa takou blogerskou základňou a tá by ti iste pomohla posunúť sa vyššie. Tak teda veľa šťastia!♥

    LILY OF THE VALLEY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vieš, že som pri písaní na teba myslela? Pretože si pamätám na komentár k jednému môjmu článku, v ktorom si sa vyjadrila podobne :). Ja zase nesnívam o takej veľkej sláve, až také privysoké ciele nemám. A máš pravdu, je dôležité ostať sama sebou, nemá zmysel meniť sa podľa niekoho predstáv a najdôležitejšie je nájsť samu seba a byť so sebou spokojná, len tak môže byť podľa mňa človek šťastný. Takže, ak ti to takto vyhovuje a si spokojná a šťastná, tak sa určite takýmito vecami nezapodievaj :): Presne tak, krásne si to napísala, každý by mal konať tak, ako to cíti :). Kiežby to brali do úvahy aj iní ľudia. Možno by aj oni boli šťastnejší, ak by neriešili ľudí okolo seba, ale dali si do poriadku svoj život.

      Mňa zase veľmi bavia tvoje úprimné komentáre, ktoré si veľmi rada prečítam! Som rada, že mám takúto čitateľku! :) Z celého srdca ti veľmi pekne ďakujem a prajem ti veľa šťastia a úspechov v živote <3.

      Odstrániť

Používa službu Blogger.